Páni... ani neviem ako mám začať. Ale to už tak pri takýchto listoch býva. Pamätáš sa na minulý rok? A na ten pomerne hlúpy lístoček, čo som ti strčila do dlane vtedy v zime pri skrinkách? Heh, trvalo mi asi 10 minút, kým som sa odhodlala a nakoniec to aj tak nebolo také, ako som to plánovala. Ale to už je preč... Inak neviem čo som vtedy čakala, bolo to také šialené... Sto krát som rozmýšlala, čo si si o tom myslel vtedy, potom, teraz... to je jedno. Čas prešiel, myslela som si, že zabudnem, veď čo, my sa vlastne ani nepoznáme. A asi som aj na nejakú tú chvíľu zabudla. Vieš čo sa hovorí? Že keď podnet stále pôsobí, jeho účinky sa môžu zopakovať? Asi sa mi to stalo. Podnet pôsobí, dej sa opakuje... s tým rozdielom, že ti nepíšem trápny lístoček, ale list (inak to z toho dôvodu, že keby som ti to mala povedať osobne, nepoviem asi to čo povedať chcem. Keď sa zamyslím, čo chcem vlastne povedať?). Neviem ako si na tom bol vtedy ty so mnou, neviem ani ako si na tom teraz. Rozmýšlam, či to chcem vedieť. Myslím že chcem. Lepšie zlá pravda, ako žiť v ilúzii a rôznych predstavách. Odpovieš mi? Áno, nenapísala som žiadne otázky, ale verím že to pochopíš bez toho aby som ti podala rovno pod nos. Dobre, teraz už musím ísť. Idem si kúpiť šaty, ako som ti dnes povedala, keď si sa opýtal, prečo musím ísť...
Zatial ahoj...
Tvoja Holly
Komentáre