Keuška

    Dlho som hľadala stránku, kde by som si mohla vytvoriť blog bez všelijakých obmedzení a bez toho, aby mi niekto kecal do toho čo píšem. Nie, dobre. Klamem. Trvalo mi to asi päť minút, štyri minúty som premýšľala, ostatok som otvárala univerzálny vyhľadávač a zadávala slovo "blog".  Niekoľko sekúnd mi trvalo, kým som sa rozhodla, na ktorý z odkazov kliknem. Tak som tu, plná chuti a elánu do písania, v hlave pomaly zbieram informácie a skladám ich do prehľadných článkov. Otázne je, koľko mi to vydrží. Pre zatiaľ, tipnem to na dva-tri mesiace. Teraz sa pýtate, prečo si zakladám blog, keď už teraz viem, že ma prejde chuť do písania. A čo keď neprejde? Bola by škoda neskúsiť to, už toľko krát som s tým chcela začať. Za dnešné náhle osvietnie, a konečné dokopanie sa k založeniu blogu, vďačím jednej, pre mňa dosť dôležitej osobe (o koho ide, sa snáď dočítate neskôr, v téme Ľudia), ktorá dnešným dňom taktiež zahájila blogovanie, aj keď nie tu, takže to beriem tak, že aspoň v tom nie som sama. Fajn, asi toľko na úvod, poprajem Vám dobrú noc a sama sa poberiem do spánkova. Čítame sa zasa zajtra :)